reklama

Budú ZUŠ-ky ďalšie obete nenásytnosti ZMOSu?

Mestá a obce v tomto štáte stále nemajú dosť. Chýbajú peniaze na cesty, chodníky, osvetlenie a pod. Nuž a situácia s centrami voľného času v roku 2013 ukázala, že tadiaľ cesta vedie. Áno, prečo si opäť nezobrať zo školstva?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Nie je tomu tak dávno, čo 125-tisíc detí prišlo o svoje krúžky v Centrách voľného času. Zmenou legislatívy sa vtedy zmenila optika nazerania na voľnočasové aktivity našich detí. Dovtedy financované AKTIVITY sa zmenili na financovanie TRVALÉHO BYDLISKA. Centrá voľného času, ktoré predtým dostávali financie na pokrytie krúžkov (ktoré si deti samé zvolili), o svoje peniaze šmahom ruky prišli. A prečo? Pretože si niekto povedal, že bude posielať financie tam, kde deti bývajú. Každá obec tak dostala dotáciu na krúžkovú činnosť detí a to dokonca aj tie obce, ktoré na svojom území CVČ vôbec nemajú. Centrá voľného času sa tým položili na lopatky. Obce totiž neposielajú peniaze tam, kde doteraz smerovali, ale financujú svoje vlastné futbalové družstvá, či besiedky pre seniorov a pod. Mestá a obce v tomto štáte stále nemajú dosť. Chýbajú peniaze na cesty, chodníky, osvetlenie a pod. Nuž a situácia s CVČ-kami ukázala, že "tadiaľ cesta vedie". Áno, prečo si nezobrať zo školstva? Už to raz vyšlo, vyjde to znova. Tentoraz sú na muške ZUŠ-ky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V priamom existenčnom ohrození je viac ako polovica ZUŠ - verejných i neštátnych

Dnes sa však celý proces deje sofistikovanejšie. Zakrýva sa pod argument "veď chceme pridať hudobníkom" a zneužíva sa nevedomosť verejnosti, ktorá sa nechá obalamutiť slovami o zastavení špekulácií so štátnymi peniazmi. Ministerstvo totiž v posledných rokoch zaznamenalo vysoký nárast počtu žiakov v skupinových odboroch (hlavne výtvarnom a tanečnom). Vraj je tento stav neudržateľný. Áno? A čo tak povedať celú pravdu? Že najväčší nárast počtu žiakov nastal práve v roku, kedy tento štát zlikvidoval množstvo CVČ a 125-tisíc detí prišlo o popoludňajšie vzdelávacie aktivity? Alebo fakt, že podiel pridelený ZUŠ-kám z podielových daní sa za posledné roky nijak radikálne nezvýšil? Alebo že ministerstvo školstva pri návrhoch nových koeficientov vychádzalo z pochybnej analýzy, v ktorej vôbec nepočíta so mzdovými nákladmi na riadiacich a nepedagogických zamestnancov. Nepočíta dokonca ani s prevádzkovými nákladmi škôl! Akoby ZUŠ-ky nemuseli platiť kúrenie, vodu alebo upratovačky. Naozaj si myslíte, že tu ide o nejakú spravodlivosť a zastavenie nárastu počtu žiakov v skupinových odboroch ZUŠ? Pravý dôvod je však celkom iný. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dobre poznám pozadie navrhovaných zmien. Ovládam čísla a mám prehľad o štatistických zisťovaniach. Ministerstvo disponuje všetkými štatistikami a má veľmi dobrý prehľad o ZUŠ, kde nesedia čísla, alebo kde sa čísla minimálne vymykajú normálu. Ministerstvo rovnako dobre vie, o ktoré ZUŠ ide a že ich je dokopy maximálne desať na celom Slovensku. To isté ministerstvo má aj dosť nástrojov na ich kontrolu. Napriek tomu však naše ministerstvo nesiaha po svojich možnostiach, ale ide POTRESTAŤ všetky ZUŠ na Slovensku (ktorých je mimochodom viac ako 300). Je to správne? Rozhodne nie.

Komu to prospeje?

A teraz k podstate. Tu vôbec nejde o nastolenie poriadku medzi ZUŠ-kami a zastavenie špekulantov. Tu ide o napĺňanie mestských a obecných rozpočtov. Jediný, kto tvrdo a nekompromisne trvá na nových koeficientoch, je ZMOS. S ministerstvom rokujú na ich požiadanie výlučne bilaterálne. Zastupovala som ZUŠ-ky na mnohých rokovaniach na ministerstve a počula som aj vety typu "to nie sú peniaze škôl, to sú peniaze ZMOSu" alebo "veď si to vyberte od rodičov". A čuduj sa svete, zazneli z úst pracovníkov Ministerstva školstva. Prečo mám pocit, že ľudia, ktorí majú bojovať za školy a školstvo, kopú za mestá a obce? Slovo ZMOS sa pritom na ministerstve vyslovuje nahlas len vtedy, keď už idú nervy na dranc. Inak sa všetko deje potichu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď sme predkladali stredové návrhy koeficientov, prvá otázka bola "a koľko obcí tým príde o peniaze"? Nie, tu ozaj nejde o ZUŠ-ky a už vôbec nie o deti. Tu ide iba o peniaze a o nenásytnosť miest a obcí. Peniaze, ktoré neprídu na ZUŠ sa totiž objavia inde a môžu ich rozdeliť kam len chcú. Skúsenosti z minulých rokov pritom jasne ukazujú, že mestá a obce s pridelenými peniazmi hospodáriť nevedia. Už dnes vo svojich rozpočtoch zadržiavajú státisíce eur, ktoré mali dať deťom v ZUŠ-kách. Ak ani pri súčasných koeficientoch nedostávajú ZUŠ v plnej miere to, čo im patrí, ako to bude vyzerať, ak do obecných rozpočtov po novom príde prostriedkov ešte menej? Prežijú to ZUŠ-ky? Ak áno, tak len za cenu živorenia. Navrhované zmeny sú nesystémové, účelové a na objednávku ZMOSu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A čerešničkou na torte je pre mňa účinnosť návrhu. Nové koeficienty majú platiť od 1.1.2017. O dva mesiace! A v strede rozbehnutého školského roka. Takto sa robia zmeny v našom školstve! Dokonca aj tie, ktoré sú pre školy existenčným ohrozením. Niekedy akoby Ministerstvo školstva školstvu vôbec nerozumelo. V druhom polroku si pedagógovia už svoje platy nezaslúžia? Alebo prestaneme svietiť? 

Zarážajúca je i pasivita Ministerstva kultúry. To k navrhovaným zmenám nemá žiadne pripomienky. Akoby sa ho umelecké školstvo vôbec netýkalo. Darmo sa potom čudovať, že kultúra v tomto štáte stále ťahá za ten najposlednejší koniec.

Pomôcť môžete aj vy!

Ak nechcete ďalšie obete, prosím podporte hromadnú pripomienku občanov. Pred podporením je nutné sa registrovať. Ďakujeme.

Link: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2016/919/hromadne-pripomienky/COO-2145-1000-3-1656313

Eva Ohraďanová, vedúca Odbornej sekcie ZUŠ, ASŠŠZS

Asociácia súkromných škôl a školských zariadení SR

Asociácia súkromných škôl a školských zariadení SR

Bloger 
  • Počet článkov:  26
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Správy, úvahy, informácie a eseje, týkajúce sa neštátnych škôl a školských zariadení. Zoznam autorových rubrík:  Príbehy z našich škôlSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu