Súkromné školy nerovná sa súkromný biznis, pán Fico!

Autor: Asociácia súkromných škôl a školských zariadení SR | 25.11.2012 o 8:21 | (upravené 25.11.2012 o 21:46) Karma článku: 19,11 | Prečítané:  3349x

Premiér Róbert Fico si našiel čas na prvú hospitáciu v rezorte školstva až po takmer 9 mesiacoch jeho fungovania pod novým vedením. Za taký čas môže zlý učiteľ v triede narobiť kopu chýb. Za vinníka systémovej chyby v školstve -  nedostatku financií - označil súkromné materské, základné a stredné školy, u ktorých nevidí dôvod, aby ich štát financoval, ak vyberajú poplatky. Dôvod je pritom úplne čitateľne napísaný v Ústave Slovenskej republiky, aj v Školskom zákone.

 

Absolútna väčšina súkromných škôl vznikala úplne rovnakou cestou. Jeden alebo niekoľko učiteľov s veľkou chuťou robiť veci inak, tvorivejšie, humánnejšie, podľa svojho vlastného presvedčenia a schopností odišlo zo štátneho školstva a založilo neštátne školy. Ak nechceli založiť cirkevnú školu, mali a doteraz majú iba jedinú možnosť - založiť školu súkromnú. Od roku 1990 neexistuje pre tento typ školy iné pomenovanie. Cieľom týchto zriaďovateľov nebol biznis, ale škola, ktorá umožňuje slobodu voľby pre rodiča a dieťa.

Súkromná škola nerovná sa súkromné podnikanie. V podnikaní štát neurčuje, ako má vyzerať a aké vlastnosti má mať vyrábaný produkt, koľko zamestnancov v akej kvalifikačnej štruktúre má mať podnikateľ a či vôbec môže začať s inováciami. V podnikaní štát neukladá, ako má podnikateľ naložiť so ziskom. Iný podnikateľ s podobnými produktami neurčuje, či vôbec vzniknete a koľko výrobkov môžete vyrábať ako jeho konkurencia. V súkromnom podnikaní neexistujú štátni inšpektori, ktorí by kontrolovali to, či vyrábate takmer totožné produkty, ako štát a pokutovali vás za to, že sú odlišné.

V súkromných školách tieto povinnosti existujú. Ich školský vzdelávací program musí byť v súlade so štátnym, inak im štát berie 15% z finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku. Rovnako to robí v prípade, ak majú učitelia inú kvalifikáciu, než si štát vymyslel. So všetkými finančnými prostriedkami, aj s tými, ktoré už štát rodičom raz zdanil a oni nimi prispievajú na vyučovanie, musia školy naložiť ako s verejnými prostriedkami - teda použiť ich výhradne na vzdelávacie účely. Rovnako podliehajú inšpekcii, finančným a iným kontrolám, rovnako musia naplniť štandardy vzdelávania, aby mohli odovzdať žiakom vysvedčenie.

Súkromné školy na rozdiel od  verejných nedostávajú financie na havarijné stavy, opravy okien, striech či rozbitých toaliet. Všetko si zabezpečujú z vlastných zdrojov, platia nájmy v obecných budovách a investujú do nich, zariaďujú, maľujú, nakupujú hračky a vzdelávacie pomôcky z vlastných prostriedkov. Verejným školám na to prispieva štát.

Súkromné školy majú úplne rovnaké povinnosti, ako školy verejné. Normatívnym financovaním na dieťa sa zabezpečuje povinnosť štátu financovať vzdelávanie, ktoré nariadil. Deti v nich majú mať preto aj úplne rovnaké práva ako deti, ktoré navštevujú školy verejné.

Práve preto je v treťom paragrafe Školského zákona zakotvený princíp rovnoprávnosti škôl bez ohľadu na zriaďovateľa. Práve preto Ústava Slovenskej republiky zakazuje akúkoľvek diskrimináciu svojich občanov. A práve preto rodičia, ktorí dajú svoje dieťa do súkromnej školy, majú rovnako ako ostatní, ktorí svojimi daňami prispievajú na chod celého štátu právo na to, aby štát prispieval na ich dieťa rovnakou čiastkou, ako na dieťa, ktoré navštevuje verejnú alebo cirkevnú školu.

Ak to nevie minister Čaplovič, premiér by to mal vedieť. Súkromným školám veľa peňazí nevezme, je ich totiž iba niečo vyše 2% z celého počtu existujúcich škôl. U viac ako 92% súkromných škôl tvoria poplatky od rodičov iba zlomok z výšky štátneho príspevku a viac ako 50% z nich nevyberá od rodičov absolútne nijaké školné.

Odobratím financií deťom v súkromných školách premiér nič neušetrí - bude ich musieť dať tým istým deťom, keď pôjdu do verejných škôl a pridať aj čosi navyše nenásytným samosprávam, ktoré chcú všetky školské peniaze výhradne na svoje účty.

Občanom tejto krajiny však vezme jednu z najdôležitejších slobôd - slobodu vybrať si vzdelávaciu cestu podľa svojich životných hodnôt, filozofie a myslenia. A nie je to len "efekt farebných stien", sloboda vzdelávacej cesty je najmä vo výbere obsahu a foriem vyučovania.

Túto slobodu sme si uchránili od roku 1990 napriek všetkým turbulenciám a otrasom. Ak o ňu prídeme, ľahko prídeme aj o tie ostatné.

Ale vtedy už bude naozaj neskoro. Na hospitáciu už nebude kam ísť.

Saskia Repčíková, november 2012

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?