Minister školstva Dušan Čaplovič sa rozsiahlou novelizáciou školskej legislatívy, ktorá čaká na svoje septembrové schválenie v parlamente, chystá urobiť také závažné zásahy do školskej sústavy, aké tu od roku 1990 ešte neboli.
Sú to však zmeny k horšiemu. Ministerstvo plánuje siahnuť na aj tak nízke platy učiteľov, pretože samosprávy, ktoré si už doteraz ponechávali časť prostriedkov, určených na mzdy a prevádzku škôl, budú mať teraz v rámci svojich originálnych aj prenesených kompetencií ešte voľnejšie ruky na šafárenie so všetkými prostriedkami z daní občanov. Slobodu výberu vzdelávacej cesty sa chystá obmedziť plánovanou redukciou stredných škôl. Novelizácia posilňuje likvidačné právomoci ministerstva, inšpekcie aj samospráv a tak namiesto podpory a povzbudenia do nového školského roku šíri strach a neistotu v školskom prostredí.
Namiesto zásadnej transformácie obsahu školského vyučovania a snahy o zlepšenie podmienok pedagógov pre ich čoraz náročnejšiu prácu, sa minister naplno sústredil na lobistické požiadavky skupiny zamestnávateľov, samospráv, firiem a firmičiek. Jeho zákonné úpravy slúžia všetkým ostatným, len nie tým, ktorí by mali byť zmyslom existencie škôl. Školy tu totiž nie sú pre zamestnávateľov, samosprávy, úradníkov, dokonca ani pre ministra.
Žiak, študent, rodič a učiteľ, ktorí majú byť stredobodom vzdelávania, zostali v záujmoch ministra školstva na úplne poslednom mieste. Ani pol roka od svojho nástupu neurobil nič, aby riešil nedostatok učebníc a kvalitných učebných materiálov, dlhodobo zle zaplatených a byrokratickými nezmyslami zavalených učiteľov, nedostatočnú inkluzivitu vzdelávania, časovanú bombu problémov vo vyučovaní detí zo znevýhodnených skupín, dobrovoľnú segregáciu nerómskych detí vyvolanú ich vlastnými rodičmi, či masívne odtekanie školských peňazí do dlhovej služby samospráv, nezmyselných satelitných inštitúcií ministerstva a firiem, ktoré rezortu predávajú niekoľkonásobne predražené produkty a služby. Ani jeden z momentálne prijímaných zákonov, opatrení, či návrhov nesmerujú k riešeniu podstatných problémov, ktoré školstvo má.
Pôvodný význam gréckeho slova "krisis" je šanca na zmenu. Túto šancu však minister zahodil a preto ju musia využiť tí, kvôli ktorým školy existujú - deti, študenti, rodičia a učitelia.
13. septembra 2012 je na vzájomný rozhovor prvá dobrá príležitosť. Zamestnanci školstva budú štrajkovať, v školách sa v ten deň nebude vyučovať, mnohí rodičia si budú musieť vziať dovolenky, aby sa postarali o svoje deti. Učitelia nielenže za tento deň nedostanú plat, ale ani sa im platy v najbližšom období nezvýšia.
Tento deň však môže byť plný vzájomných rozhovorov a premýšľania o zmene. Študenti a rodičia, pýtajte sa ľudí v školách, ako vidia potrebné zmeny, v akých školách a za akých podmienok by s radosťou učili a ako im môžete pri zmenách pomôcť. Učitelia, pýtajte sa študentov a rodičov, aké zmeny v školách očakávajú, ako môžete vyjsť v ústrety ich potrebám, akú školu by mali radi a v akej by sa s chuťou učili.
Štrajk učiteľov môže byť viac ako len deň, kedy sa neučí.
Môže byť šancou na vzájomnú diskusiu, ktorá je pôdou na odštartovanie zmien.
Iba tak sa dajú meniť veci k lepšiemu.
Saskia Repčíková, Asociácia súkromných škôl a školských zariadení SR
